Prečo sa nebáť schizofrénie? Pretože je to len nálepka

Autor: Helena Hudáčeková | 20.3.2016 o 15:53 | Karma článku: 5,88 | Prečítané:  255x

Vykročiť z tieňa a ísť ,,s kožou na trh,, nie je prejavom odvahy, ako som si možno dlho myslela, ale prejavom toho, že človek sa sám so sebou zmieril.

Zmieriť sa so sebou, svojim trápením a všetkým tým, čím  duša preniká. Roky som schizofréniu nenávidela. Lebo som za ňu často bola nenávidená. Neprijatá. Nepochopená. Prečo? Lebo strach. Nie môj. Strach druhích. Pochopiteľný strach. Zo všetkých tých ,,pokrmov,, médii, komerčných filmov. Krimi novín:) Lieky, terapie, prebdené noci .Lebo chemická nerovnováha v mozgu. Lebo porucha. Lebo dopamín.  Lebo mnoho dalších buniek a zlúčenín. Na prahu dospelosti som uverila tomu, že to je môj životný ,,ortieľ,,. Že mojím údelom je uveriť tomu, že som zlyhala skôr ako som začala žiť. Že sa to už nezmení, že takto to skrátka bude.Teraz už viem, že nie . Že jediná nerovnováha bola v mojej duši, v nevyrovnaní sa s minulosťou.,. so sebou samou, s nálepkou, ktorú som dostala skôr ako maturitu...Schizofrénia nie je stav mysle, ani nerovnováha v mozgu, ani žiadna iná medzibunková reakcia. Je to ,,len,, utrpenie duše. Utrpenie, ktoré sa dá uzdraviť. Nemocnici som veľmi vdačná. Ja som dostala to požehnanie, že som tam nenarazila len na lekárov a sestry a sanitárov, ale na ľudí ktorími oni všetci boli. Ľudí s otvorenou náručou a nastavenými ušami, ktoré boli ochotné počúvať...našla som tam ľudí...druhé matky,otcov a mnoho obdivuhodních ľudí, ktorí zasvätili život tomu, že podávajú ruku a pomáhajú dvíhať z toho najväčšieho bahna, Žial, nie každý má také šťastie aké som mala ja. Za posledné mesiace som bola svedkom mnohích svedectiev a žiaľ som sa dozvedela, že nie na každom oddelení pracujú aj ľudia a nie len ,,spoučkovaní roboti,, ktorí radšej podajú sedatívum alebo iné uspávacie prostriedky, len aby nepočuli. V tých horších prípadoch pripútajú o posteľ remeňmi. Preto mnohí z nás hľadajú inú cestu z tohto labyrintu. A preto chceme ľudom ukázať, že nie sme ,,blázni ,,odkázaní na lieky a liečebne, ktorím v 18tke,20tke povedia že sú doživotne odkázaní na lieky bez kúska nádeje, že inak to skrátka nepôjde. Vykročiť z tieňa pre mňa znamená povedať Vám, že strach je neopodstatnený a pramení v človeku samotnom, zo strachu z nepoznaného. Mám schizo ochorenie, ale po rokoch môžem úprimne vyhlásiť, že mi je darom. Pretože dokážem cítiť viac ako za ,,zdrava,, ,pretože už aj utrpenie dáva zmysel a preto, že mi to dovolilo spoznať skvelích ľudí, ktorí mi dokázali, že pečiatka v zdravotnej karte a lieky v poličke neznamenajú, že si odpísaná nula, ale to, že máš šancu dokázať opak. Prežiť mnoho času v otázkach a odpovediach, čo je, alebo nie je realita, stráviť nekonečné mesiace v liečebňach a s ,,príšerami,, či iními preludmi, striedaním ťažkých nálad...to veru neznie ,,normálne,,. Ale čo je normálnosť? Čo je skutočnosť? Naše životy.To čo cítime. To ako komunikujeme. To ako žijeme. Ako milujeme. Roky som hľadala odpoved na to, čo dáva zmysel. V čom ho vidieť, ked ,,je všade tma,,. Odpoved mi prišla ked som sa vydala. Ked som porodila 2 nádherné deti. Skutočnosť, alebo blud. Láska. Láska je odpoved a liek. Na Slovensku spolu s mnohími ľudmi, hlavne ,,pacientov,, ,ale aj ľudmi z odbornej verejnosti pripravujeme projekt, ktorý snád zmaže z našich čiel nálepku, ktorú nám dala spoločnosť. Ak v nás hľadáte zombie, ktorí chodia po nociach s mačetami na ulici, stiahnite si radšej kvalitný horor, ako uveriť tomuto názoru. Ak v nás vidíte bláznov, ktorí nemajú šajnu o realite, ukážte nám čo je realita. Ak si myslíte, že patríme do uzavretích liečební, odprevadte nás tam a ubezpečte nás, že je to pre nás  to najlepšie. Ak chcete vedieť, čo je schizofrénia, nechodte na wikipédiu, ale podte priamo k nám. Asi je ťažko uveriť, že sme ľudia ako vy, zdraví. Uverte teda aspoň tomu, že sme boli ako vy. Že sme sa tešili ako vy. Že sme v 17tich, 18tich, či 20tich mali rovnaké sny a plány, aké ste mali Vy. Že sme sa vedeli viac smiať a slzy nám tiekli len pri nešťastných láskach, alebo nevydarených skúškach, či rodinných trápeniach. Stalo sa nám ale to, že sa niečo stalo. A to nás oddelilo od Vás. Ešte je nádej zoceliť a zašiť túto spočenskú ranu. Ešte je nádej, aby sme Vám ukázali, že je to inak. A nádej je dôvod toho, že som napísala tento blog.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?